Je očkovanie bezpečné?

27.09.2021

Tento rok sa nám viac ako inokedy dostala do popredia otázka vakcín. COVID-19 do veľkej miery zmenil životy všetkých z nás a ukázalo sa to predovšetkým na vnímaní nášho zdravia. Doposiaľ sme za náš život neboli do tak veľkej miery konfrontovaní otázkou očkovania. 

Je očkovanie bezpečné? Môže nám vakcína uškodiť a spôsobiť ochorenie? Môže byť nebezpečná pre naše deti? To sú otázky, ktoré sa objavovali v mysli mnohých z nás.

Účel očkovania

Základným účelom očkovania je eradikovanie (odstránenie) určitého ochorenia z populácie a zabránenie jeho rozvoja u jednotlivca alebo zabránenie jeho šírenia na úrovni celej populácie. V histórii boli vakcíny vyvinuté za cieľom zlepšenia zdravia ľudí a zabránenia ich predčasnému úmrtiu. Primárnou úlohou vakcíny je teda chrániť nás pred ochorením a zachovať náš život.



Čo je vakcína?

Vakcína je látka, vpravujúca sa do tela za cieľom vyvolať imunitnú odpoveď, ktorá očkovaného chráni pred nakazením a rozvojom konkrétneho ochorenia. Poznáme viaceré typy vakcín:

Aktívna vakcína

Aktívna vakcína vyvoláva aktívnu imunizáciu zavedením živých modifikovaných, oslabených alebo mŕtvych inaktivovaných infekčných organizmov do tela alebo ich toxínu. To má za následok tvorbu protilátok v organizme a zvýšenie jeho odolnosti voči konkrétnej infekcii. 

Pasívna vakcína

Pasívna vakcína je látka na pasívnu imunizáciu. Ide o prípravok pozostávajúci z protilátok, ktorý neutralizuje daný patogén a podáva sa pred alebo okolo času známeho alebo potenciálneho vystavenia osoby danému patogénu.

Pri aktívnej vakcíne sa do tela vpichuje najmä antigén (cudzorodá látka u mikroorganizmu) alebo niečo, čo zabezpečí vznik antigénu (pričom v reakcii na antigén v tele neskôr vzniknú protilátky). Pri pasívnej vakcíne sa do tela vpichujú priamo protilátky.



RNA/mRNA vakcína

RNA vakcína je založená na použití genetickej informácie priamo z vírusu, ktorá je vložená do tukového obalu, vďaka čomu sa RNA dostane jednoduchšie do buniek. Očkovaním do tela nedostane celý vírus, ale iba jedna konkrétna vírusová bielkovina. RNA sa v cytoplazme bunky následne prepíše do bielkoviny. Bielkovina sa dostane mimo bunky a vystaví sa imunitnému systému, ktorý si vytvorí protilátkovú odpoveď. Vírusová informácia vôbec nepríde do kontaktu s našou DNA, ktorá sa nachádza v jadre bunky. Po použití naša bunka RNA zničí.

Vektorová vakcína

Vektorovú vakcínu tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje gén na tvorbu spike proteínu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí. Ľudský imunitný systém rozpozná tento proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu - začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s vírusom, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať.

Vakcína na báze bielkoviny

Do tela sa vpravuje priamo cieľový proteín (v prípade koronavírusu koronavírusový spike proteín), pripravený biochemickými metódami. Na zosilnenie imunitnej odpovede tieto vakcíny okrem proteínu obsahujú aj druhú zložku, tzv. adjuvans. Túto technológiu využíva napríklad vakcína proti hepatitíde typu B.




História vakcín

Prvou známou vakcínou bola vakcína proti pravým kiahňam (variola). Od času objavenia prvej vakcíny sa pravidelne očkuje proti rôznym ochoreniam. Väčšina vakcín sa podáva malým deťom, očkuje sa pri cestovaní do zahraničia alebo pri práci v zdravotníctve (hepatitída).

Vďaka vynálezu vakcín sú dnes mnohé ochorenia takmer plne eradikované (vymiznuté) a na Slovensku ich skoro nepoznáme. Takýmto ochorením je napríklad detská obrna alebo tuberkulóza. Celosvetovo tieto ochorenia stále existujú. Napríklad na Ukrajine nie je povinné očkovanie proti detskej obrne a z toho dôvodu sa tam toto ochorenie početne vyskytuje ešte dnes. Rovnako je to s Tuberkulózou, ktorá ešte dnes robí problém napríklad v Číne a Indii.

Vpravovanie cudzorodých látok do tela

Mnoho odporcov vakcín sa očkovaniu stráni, pretože nechce do svojho tela vpravovať cudzorodé látky, ktoré môžu byť potencionálne nebezpečné. Cudzorodé látky do svojho tela ale vpravujeme pravidelne každý deň. Robíme to formou potravy, kozmetických prípravkov absorbovaných cez kožu a formou liečiv prijatých v podobe tabliet, mastí alebo injekcií. Tieto látky predstavujú podobné riziko a bežne ich vplyv na naše zdravie priveľmi neriešime.

Riziko vs. benefit

Pri očkovaní je vždy dôležité zvážiť riziko a benefity, ktoré nám môže poskytnúť. V určitej konkrétnej situácii nemusí byť vakcinácia opodstatnená (napríklad očkovanie proti brušnému týfu pri cestovaní do oblasti, ktorá nie je riziková alebo očkovanie proti chrípke u nízko rizikových obyvateľov). V mnohých prípadoch je ale očkovanie opodstatnené a jeho benefity prevažujú nad rizikami. Tak je to napríklad v prípade detských očkovaní, ktorých prvoradým záujmom je udržanie zdravia dieťaťa, predídenie ochoreniu a predčasnému úmrtiu.

Môže vakcína spôsobiť ochorenie?

Strach z vakcín vychádza predovšetkým z obavy možného vyvolania ochorenia vpravením vakcíny do tela. Môže vakcína vyvolať ochorenie po injektovaní alebo niekoľko rokov po ňom? Môže ovplyvniť naše celkové zdravie? Vakcína, rovnako ako každá cudzorodá látka (liek, potravina, droga), môže ovplyvniť naše zdravie. Vplyv vakcín na ľudský organizmus nie je plne objasnený. Stále ale platí, že benefit vakcíny obyčajne prevažujú nad možnými rizikami. 



Zdravý podcast - 46. Covid-19 a očkovanie